“Mierte na mesiac. Aj keď sa netrafíte, pristanete aspoň na hviezdach.”
-Les Brown
Dali sa vždy čudoval ako sa to tu všetko vzalo,nikdy nevidel prechádzať okolo jeho veže nijakých ľudí.On v skutočnosti nevidel ešte žiadnych ľudí.Dali má totiž jeden malý problém.Od narodenia je pripútaný dlhočíznou reťazou k svojej mame ktorá celý deň spí v hojdacom kresle v najvyššom poschodí vo veži.Jeho mama je veľká a škaredá,tlstá a lenivá.Celý deň nič nerobí len spí.Ak sa aj zobudí tak zaspí znovu.Tvrdí že je unavená zo spánku,pretože aj spať je tvrdá práca.Tak sa úbohý Dali len celý deň túla po smetisku a hľadá niečo s čim by si ukrátil voľnú chvíľu.Alebo niekedy aj kamaráta na hranie...
V jeden zo stovky rovnakých dní našiel Dali na smetisku veľmi zajímavú vec.Vec ktorá sa odlišovala od tých ostatných.Nebola totiž pokazená,ani špinavá a ani nesmrdela.Bola to vec veľmi kultivovaná,pekne sa trblietala a vyžarovalo z nej teplo.Ležala na kope odpadkov,na najvyššiom bode smetiska ako nejaká čerešňa na torte.Bola to hviezda.Dali ich videl veľa,v noci na nebi.Vždy sa ich túžil dotknúť.Netušil že jedného dňa nájde jednu ktorá bude jeho.
"Aha mami!Pozri!" budí Dali svoju mamu "Pozri sa čo som našiel,svoju hviezdu".Mama len ťažko otvorila oči a vyhŕkla zo seba."Akú si ty mohol nájsť hviezdu,tiahni mi z očí,nechaj ma spať!" a po týchto slovách veľkou rukou vyrazila malému Dalimu z rúk malú hviezdičku.Tá dopadla na zem a roztrieštila sa na tisíce kúskov,v každom jednom odraz Daliho smutnej tváre."A uprac ten bordel" dodala mama.
Dali nikdy neplakal.Nemal dôvod.Ale teraz mal sto chutí pustiť slzy.Ale vlastne ani nemohol..nemohol plakať pred svojou mamou.Vynadala by mu do slabochov a báb.Tak rýchlo bežal z miestnosti,zliezol po dlhom rebríku a von z veže.V momente ako mu vypadla prvá slza začalo plakať aj nebo.Dali dobehol ku veľkej kope kde našiel hviezdu a sadol si na vrchol.Plakal a jeho slzy sa strácali v kvapkách dažďu.V tom z nebi spadlo niečo iné ako voda.Spadla ďaľšia hviezda,hneď oproti nemu.Dali zdvihol zrak a neveriacky ju sledoval.A spadla vedľa nej druhá.A tretia,štvrtá.Po chvíli Dali sedel v kruhu vytvorenom z hviezd.Hviezdy padajú aj tak naďalej,smerom k jeho veži.Dali sa zdvíha zo zeme,utiera si slzy a beží smerom k svojej veži.Celý mokrý sa šplhá po rebríku,beží okolo svojej spiacej mamy a zastavuje sa pri okne.To otvára dokorán a pozerá sa na nočné nebo.Obrovský mesiac sa veľmi pomaly pohybuje po nebi nad vežou a zráža k zemi malé hviezdičky.Na mesiaci sedí malá skrčená osôbka.Dali sa načahuje von z okna aby viacej videl ale márne,mesiac je moc ďaleko.Beží teda k svojej komode pod obrázkom s roztečenými hodinami a vyberá z nej ďalekohľad (ktorý,mimochodom tiež našiel na smetisku).Prikladá si ho k oku a mieri na mesiac.Obzerá si malú postavu sediacu na mesiačiku.Malé bosé nožičky,malé holé ručičky,modré šaty,modré vlásky,na tvári veľké oči.Nič viac.Len oči.Modrovlasá postava obracia hlavu smerom k veži.Dali sa preľaknuto skrýva pod okno.
Naberá ale odvahu a vstáva znovu k oknu a pozerá sa na mesiac.Dievča na mesiaci sa k nemu obracia a posiela mu vzdušnú pusu.Tá pomaly naberá formu a pristáva Dalimu v ruke.Malá červená hviezdička.Dali zdvíha zrak k nebu ale mesiac sa už dávno skryl za mraky.Smutne a pomaly teda kráča ku svojej malej posteli a líha si do postele.Malá hviezdička mu svieti v ruke,spánok líha na oči...
"Dali..môj malý Dali..Nekonečné je nebo svojimi hviezdami, more svojimi vlnami a srdce svojimi slzami."
Tvrdý predmet letí vzduchom a pristáva Dalimu na hlave.Pomaly otvára oči a vidí svoju mamu ako z diaľky na neho pozerá. "Nelež!Raňajky sprav,cítim že na mňa zase spanie ide!".Dali sa teda zdvíha z postele a kráča ku sporáku.Vyberá ingrediencie a pokladá ich na stôl.Rozbíja vajíčka a vylieva ich obsah do hrnčeku.V tom si uvedomuje že jeho malá hviezdička chýba.Hádže hrnček do dresu a s panikou ju hľadá všade po izbe.Nadvihuje matrac,otvára zásuvky,hrabe sa vo kvetináčoch."Hľadáš niečo?!" pýta sa flegmaticky mama."Ak je to ten svietiaci kus kameňa tak ten som vyhodila.Stokrát som ti vravela nenos sem ten bordel z vonku!Chceš aby som ti skrátila reťaz?".Úbohému chlapcovi sa začína trblietať slza na oku,ale nakoniec ju zatláča do seba a kráča naspäť ku sporáku a pokračuje vo varení."Hlúpe decko,nevieš predsa že ja viem čo je pre teba najlepšie?Si nemysli že neviem čo si robil včera v noci.Rýchlo var,rýchlo.Pravé viečko mi už padá!" rozkrikuje sa mama na hojdacom kresle.Chcela ešte niečo dodať ale zaspala.
Dali nemusel dnešné raňajky vôbec soliť.Bolesť sa v ňom kopila už niejaký ten deň a dnes ráno mu pretiekol kalich trpezlivosti.Po raňajkách tradične zliezol z veže a hrabal sa na smetisku.Ponachádzal veľa zaujímavých vecí ako prázdnu krabicu od bonbonieri,zhnité ruže a dokonca aj jeden pánsky časopis.Ten sa ale neodvážil otvoriť.Hlavne našiel ale obrovské dlhé lano s hákom na konci.Skryl si ho pod tričko a vrátil sa do veže.Vyliezol ako vždy po rebríku a sadol si pod otvorené okno vo svojej izbe a sledoval nebo.Sledoval ako lastovičky letia do teplých krajov,sledoval oblaky ako kĺžu po oblohe (jeden mu pripomenul niečo čo videl na obálke toho pánskeho časopisu) a sledoval ako pomaly zapadá slnko.A po chvíli sa zjavil aj mesiačik.Na ňom znovu sedela postava,presne ako predošlú noc.Zamával jej,tá mu opätovala pohľad.Dali pomaly odišiel od okna a skontroloval či mama spí.Spí.V presvedčení že mama spí podišiel naspäť ku okne.Z pod trička si vybral lano s hákom,roztočil ho a hodil ho s tou najväčšou silou akú dokázal vo svojich rukách nabrať.Lano letelo tmou,letelo okolo nočných mrakov,letelo okolo hviezd a pristálo na mesiaci.Dali priviazal druhý koniec ku radiátoru ktorý mal pod oknom a začal liezť po lane.Rúčkoval rýchlo ale isto.Na chrbte cítil jemný nočný vánok,na očiach už trochu únavu ale šplhal odhodlane naďalej.Mesiac bol stále bližšie a bližšie.Zrazu Dalim ale silno trhlo a on si uvedomil že nemôže ísť ďalej.Reťaz na nohe mu bránil v ďalšom postupovaní.Tak blízko a zároveň tak ďaleko.Modrovlasé dievča k nemu pristúpilo a snažilo sa ho dočiahnuť rukou.Dali tiež načiahol ruku.Dali pocítil dotyk.Dotyk prstov.Dotyk cudzej osoby.Pocit ktorý predtým nikdy necitíl a nezažil.Skúsil sa načiahnuť ešte viac a chytil dievča za ruku.To spadlo z mesiacu a spolu sa bezpečne skĺzli do veže a pristáli v izbe.Obaja ležali na podlahe a držali sa za ruky.Pre oboch to bol veľký moment.Ona prvý krát na zemi,on prvýkrát s inou osobou ako je jeho mama.Pustili si ruky a postavili sa na nohy.Dali k dievčine pristúpil a poticho sa jej spýtal "Chceš byť moja kamarátka?".Dievča, keďže nemalo ústa, tak iba neisto prikývlo.
Dali a dievča zliezli dolu rebríkom a vyšli na smetisko.Celú noc spolu behali a naháňali sa,hrali sa na kuchárov s hrdzavými hrncami a hrali sa aj na skrývačku.Dali vždy prehral keď sa musel skrývať.Stačilo vždy len nasledovať reťaz.Taktiež sa aj hrabali v odpadkoch.Dali našiel malý náhrdeľník zo žraločích zubov ktorý dievčine daroval.Nakoniec si spolu sadli na vrchol hory odpadkov na ktorej Dali našiel prvú hviezdu a pozorovali spolu nočnú oblohu.
Nad ránom sa obaja držiac ruky vrátili do veže.Vyliezli po rebríku a podišli k oknu.Mesiac pomaly mizol a vychádzalo slnko.Dali s váhaním objal dievča.Ona tiež zaváhala ale napokon mu objatie opätovala.V tom sa nad postavičkamy zjavil obrovský tieň.Mama sa zdvihla po niekoľkých desaťročiach z húpacieho kresla a nebezpečne stála nad útlou dvojicou."Teraz si to prehnal ty fagan!Pokiaľ ťa nebudem mať ja naveky tak nikto." zakričala mama a zo stolu zobrala veľký sekáčik na mäso.Rozbehla sa smerom k dvojici ale obaja sa stihli vyhnúť čepeli.Mama sekla sekáčikom do steny a ten jej vyletel z ruky na podlahu.Dali rýchlo zobral dievča za ruku a doviedol ju k oknu.Prstom jej ukázal aby vyliezla po lane na mesiac.Tá ale utiekla od okna a zo zeme zdvihla sekáčik.Pozrela sa mame do očí,nadvihla ho nad hlavu zahnala sa a....
...pretla reťaz.Mama celá rozčúlená sa zdvihla zo zeme rozbehla sa smerom k dievčaťu.Dali,jej vlastný syn ju ale potkol keď ju potiahol za koniec reťaze ktorý zostal pripevnený k jej nohe.Mama s obrovským treskom padla znovu na podlahu.Za tento okamih stihlo dievča vyliezť na lano.Dali chcel ísť za ňou ale mama vyskočila z podlahy,schmatla sekáčik a presekla lano v momente ako dievča nasadlo na mesiac.Dali len zhrozene sledoval ako mesiac mizne za slnkom.Mama s veľkou čepelou stála nad jej synom."Čo si si chcel týmto dokázať?!" a znovu sa zahnala.Dali jej prekĺzol pomedzi nohy a začal liezť dolu rebríkom.Mama ho nasledovala ale kým ona na rebrík nastúpila Dali bol už dávno vonku.A keďže bola veľká a tlstá nemohla výjsť von z dverí aby ho nasledovala.
Dali bežal ako o život.Bežal cez smetisko,bežal za smetisko,bežal cez les,bežal cez rieku až nakoniec celý udychčaný zastavil na čistinke uprostred hôr.Pozrel sa za seba a na horizonte videl vežu v ktorej donedávna býval.Od vyčerpania spadol na zem a zaspal.Spal dlhé hodiny,spal a sníval o krajšom svete.O takom svete aký práve objavil.
Zobudil sa až keď zacítil vedľa seba teplo.Otvoril oči,a pred sebou videl nočnú oblohu.Nočnú oblohu plnú hviezd.Obrátil hlavu doprava a na zemi našiel malú červenú hviezdu.Tá vyžarovala to teplo.Pritúlil ju k sebe a znovu si lahol.Ako zaspával počul v hlave jemný hlások.
"Keď niekoho stratíš,nehnevaj sa,nedávaj na toho človeka
veď je to on s ktorým máš krásne spomienky.
A tá bolesť ktorá je v tebe, neboj sa jej ,neboj sa ju prežívať,stráň sa ju tlmiť.
Veď práve ona nám dáva pocítiť,že sme ľudia. "
